Prečo sme to testovali
Skosený tvar vyzerá logicky: vzduch sa z hrdla postupne rozširuje k výstupom, takže by mal prúdiť plynulejšie. Preto ho veľa partnerov považuje za nutnosť a rovný box za kompromis. Chceli sme vedieť, koľko to v číslach naozaj je.
Čo sme porovnali
Oba modely majú rovnaké všetko okrem bočných stien. Rovný má šírku 400 mm po celej hĺbke. Skosený má vpredu 400 mm a vzadu 240 mm, každá bočná stena je šikmá o 17°. Výška 270 mm a hĺbka 260 mm sú rovnaké.
| Prietok | 250 m³/h, prívod, vzduch 1,2 kg/m³, bez rozdielu teplôt |
|---|---|
| Vstup | potrubie Ø160, hrdlo Ø152–155 |
| Výstupy | 6 × DN90, rozstup 130 × 130 mm, bajonety s klapkou, všetky otvorené |
| Za bajonetom | hladká rúra vnútorného Ø75, dĺžka 300 mm, výstup do rovnakého tlaku |
| Vnútro tela | výstelka 10 mm započítaná v rozmeroch |
| Výpočet | CFD OpenFOAM, model turbulencie k-ω SST, iteračný priemer, sieť 2 mil. buniek, kontrola na 4,5 mil. buniek nedobehnutá |
Prúdenie v oboch modeloch
Farba častíc ukazuje rýchlosť. Vľavo je vstup Ø160, vpravo šesť výstupov.
Častice sa pohybujú v priemernom poli rýchlosti, video teda ukazuje smerovanie prúdu, nie turbulentné kolísanie. Spomalené 10×.
Výsledok
| Celková tlaková strata | Rovný | Skosený |
|---|---|---|
| Spolu | 16,25 Pa | 16,48 Pa |
| Potrubie Ø160 a hrdlo | 0,85 Pa | 0,85 Pa |
| Telo po vstup do bajonetu | 3,69 Pa | 3,74 Pa |
| Bajonet s otvorenou klapkou | 3,94 Pa | 4,05 Pa |
| Rúra DN90 a výstup | 7,77 Pa | 7,85 Pa |
| Stredné výstupy, priemer | 59 m³/h | 60 m³/h |
| Rohové výstupy, priemer | 33 m³/h | 32 m³/h |
Telo rozdeľovača má na celkovej strate menší podiel než bajonety s rúrami. Práve v tele by sa skosenie malo prejaviť a mení sa tam o menej než 0,1 Pa. Tabuľka a videá sú zo siete s 2 mil. buniek, ktorej výpočet dobehol celý. Kontrolný výpočet na sieti s 4,5 mil. buniek sa prerušil približne po 2 000 z 2 500 iterácií. Jeho priemer od iterácie 1 250 dal 16,8 Pa pri rovnom a 17,3 Pa pri skosenom tvare a výstupy približne 57 a 34 m³/h. Rozdiel 0,6 Pa je väčší než v tabuľke, ale smer je rovnaký: skosenie stratu neznižuje. Absolútne hodnoty sa medzi sieťami líšia o 0,5 až 0,8 Pa, preto ich berte ako porovnanie, nie ako presnú hodnotu.
Prečo skosenie takmer nič nemení
Prúd z hrdla ide telom stredom a priamo na bajonety, k rohovým sa stáča popri čelnej stene. V bočných častiach je len pomalá recirkulácia. Skosenie uberá práve tento pomalý objem, telo je po skosení asi o 21 % menšie, ale hlavný prúd zostáva takmer rovnaký.
Rovnaké prúdenie v priestorovom pohľade
Tu lepšie vidno, ako sa prúd delí medzi hornú a dolnú radu výstupov.
Čo z toho vyplýva pre montáž
Skosený rozdeľovač nie je chyba. Ak vám lepšie sadne do priestoru alebo sa vám páči, kľudne ho používajte. Len od samotného skosenia pri takejto zostave nečakajte citeľne nižšiu tlakovú stratu.
Do stredných výstupov ide v tomto teste viac vzduchu (59 m³/h oproti 33 m³/h v rohoch) pri oboch tvaroch. Pomer je ovplyvnený krátkymi rúrami v modeli. V skutočnej trase má potrubie väčší odpor a prietoky sa viac vyrovnajú, zvyšok doreguluje klapka.
Kde tento výsledok neplatí
- Platí pre túto veľkosť, 6 × DN90 a 250 m³/h. Iné rozmery alebo prietok môžu vyjsť inak.
- Skosené sú len bočné steny, teda v jednej rovine. Kužeľ skosený vo všetkých smeroch sme netestovali.
- Hluk sme nehodnotili.
- Rúry za bajonetmi majú len 300 mm, rozdelenie prietoku v dlhej trase bude rovnomernejšie.
Časté otázky
Mám prestať používať skosené rozdeľovače?
Nie. Skosený rozdeľovač funguje rovnako dobre. Výsledok hovorí len to, že skosenie bočných stien samo osebe v tejto zostave stratu viditeľne neznižuje.
Platí to aj pre kužeľ skosený vo všetkých smeroch?
To sme netestovali. Porovnávali sme iba skosenie bočných stien pri rovnakej výške.
A čo hluk?
Hluk v tomto porovnaní nie je. Hodnotili sme tlakovú stratu a rozdelenie prietoku.