Odkiaľ sa vzal zvyk „pod okno“
Na Slovensku máme radiátor pod oknom tak zažitý, že ho prenášame aj na rekuperáciu. Pri montáži často zaznie: „Dajte prívod k oknu, nech ofukuje sklo a okná sa nerosia.“ Niekde ide prívod do stropu tesne pri okne, inde do podlahy pod parapet, ako radiátor.
Znie to logicky. Okno je najstudenšie miesto v izbe a čerstvý vzduch ho „vyhreje“. Ale platí to aj pre vzduch z rekuperácie?
Možno ste to videli na letisku
Na letiskách a v halách so sklenenými stenami vidno pod stropom rad dýz nasmerovaných na presklenie. A áno, tam to funguje. Má to však dva dôvody:
- Fúkajú horúci vzduch, o desiatky stupňov teplejší ako vzduch v hale. Sklo tým naozaj ohrievajú.
- Fúkajú veľkou rýchlosťou. Teplý vzduch chce stúpať hore, takže ho dýza musí „dotlačiť“ až dole k sklu.
V rodinnom dome je to presne naopak:
- Vzduch z rekuperácie je chladnejší ako izba. Rekuperácia vráti väčšinu tepla, ale nie všetko. Bez dohrevu má prívod pri −7 °C vonku a účinnosti 80 % asi 16 °C, teda o 6 °C menej ako izba s 22 °C. Ani dohrev to nemení: ten sa bežne nastavuje na 1 až 2 °C pod izbovú teplotu.
- Rýchlosť je veľmi malá. Pri bežnom prietoku 30 m³/h vychádza vzduch z tanierového ventilu rýchlosťou asi 2 m/s a pri okne má už len okolo 0,1 m/s.
Letiskový trik teda stojí na teplom a rýchlom vzduchu. Rekuperácia nemá ani jedno.
Prečo radiátor pod oknom funguje a prívod nie
Radiátor ohreje vzduch na 40 až 50 °C. Teplý vzduch stúpa, vytvorí pri skle teplý závoj a zastaví studený vzduch, ktorý zo skla steká k podlahe.
Vzduch z rekuperácie je chladnejší ako izba, takže neklesá pomaly, ale padá. Z podlahovej mriežky vystúpi len asi pol metra, otočí sa a rozlieva sa po podlahe. Zo stropu pri okne sa pridá k studenému prúdu, ktorý steká po skle.
Čo sme spočítali
Simulovali sme izbu 4,0 × 3,5 × 2,7 m s oknom 1,2 × 1,5 m (dvojsklo, U = 1,1 W/m²K), dverami so škárou a podlahovým kúrením. Izba má 22 °C, rekuperácia 80 % účinnosť. Prívod sme dali na tri miesta:
- A – stred stropu,
- W – strop pri okne, 60 cm od steny,
- F – podlahová mriežka pod oknom, fúka hore ako radiátor.
Každú polohu sme spočítali pri −7 °C a +7 °C vonku a pri 30 m³/h (bežné vetranie izby) aj 60 m³/h (nárazové vetranie).
Čo sa stalo so sklom
Toto je hlavná otázka. Odpoveď je jednoduchá: sklo sa nezohrialo pri žiadnej polohe.
| −7 °C, 30 m³/h | A stred | W pri okne | F mriežka |
|---|---|---|---|
| priemerná teplota skla | 17,8 °C | 17,9 °C | 17,7 °C |
| najchladnejšie miesto skla | 17,6 °C | 17,7 °C | 17,6 °C |
Rozdiely sú do 0,2 °C, teda v rámci presnosti výpočtu. Nepomohlo ani nárazové vetranie 60 m³/h.
Prečo sa teda okná nerosia? Pri rekuperácii sa okná v zime rosia málokedy, ale z iného dôvodu: rekuperácia stále vymieňa vzduch, takže je v izbe sucho. V simulácii mala izba pri −7 °C a dvoch spiacich ľuďoch asi 28 % relatívnej vlhkosti. Sklo bolo o 12 až 15 °C nad rosným bodom. Takéto dvojsklo by sa orosilo až pri vlhkosti okolo 70 %.
Ak sa vám okná napriek rekuperácii rosia, príčina je inde: nízky prietok, staré okná, studený okraj skla pri ráme, alebo jednotka, ktorá nebeží. Poloha prívodu to nevyrieši.
Čo poloha pri okne zhorší
Pri bežnom prietoku 30 m³/h vyšli rozdiely medzi stredom stropu a stropom pri okne malé. Pri nárazovom vetraní 60 m³/h alebo pri mriežke v podlahe sa však prejavia.
| −7 °C | A stred | W pri okne | F mriežka |
|---|---|---|---|
| prievan pri nohách pri okne, 30 / 60 m³/h | 16 / 19 % | 17 / 18 % | 17 / 26 % |
| teplotný rozdiel hlava – nohy | 0 K | 0 K | 0,6–0,7 K |
| čerstvý vzduch k ľuďom, 30 / 60 m³/h | základ | o 1 / 5 % neskôr | o 8 / 6 % neskôr |
| teplo, ktoré ujde oknom, 30 / 60 m³/h | základ | +2 / +8 % | −4 / −5 % |
Prievan = predpokladaný podiel ľudí nespokojných s prúdením vzduchu (DR podľa EN ISO 7730), hodnota, pod ktorou je 95 % miesta 0–1 m od okna vo výške členkov.
- Strop pri okne (W): prúd sa obtiera o okno, takže oknom ujde viac tepla, pri 60 m³/h o 8 %. Čerstvý vzduch sa k ľuďom dostane o niečo neskôr, lebo jeho časť krúži pri okne. Pri +7 °C to bolo podobne: +5 % tepla oknom, čerstvý vzduch o 4 % neskôr.
- Podlahová mriežka (F): studený vzduch sa rozlieva pri podlahe. Pri 60 m³/h sa prievan pri nohách pri okne zvýšil z 19 na 26 %. Medzi hlavou a nohami vzniká rozdiel teploty a čerstvý vzduch je pri ľuďoch o 6 až 14 % neskôr. Oknom síce ujde o 5 % menej tepla, ale len preto, že sklo ofukuje chladnejší vzduch.
- Stred stropu (A): prúd sa drží stropu, premieša sa s izbou a k ľuďom príde pomalý a temperovaný.
Na videu vidíte všetky tri polohy vedľa seba pri nárazovom vetraní. Farba ukazuje teplotu vzduchu v reze cez okno a dvere, bodky sú čerstvý vzduch z prívodu za posledných 90 sekúnd.
Vonku −7 °C, prívod 16,2 °C, 60 m³/h, zrýchlené 5×. Pri mriežke v podlahe si všimnite studený vzduch, ktorý vystúpi len kúsok a ostane pri podlahe.
Ako umiestniť prívod v praxi
- Prívod nedávajte k oknu kvôli roseniu. Sklo neohreje, v najlepšom prípade nič nezmení, v horšom zvýši únik tepla alebo prievan.
- Strop, čo najďalej od stien, v malej izbe ideálne stred. Podrobne v článku Kam umiestniť anemostat? Roh, dvere, alebo stred stropu.
- Podlahová mriežka pod oknom nie je radiátor. Bez ohrevu fúka chladnejší vzduch k nohám.
- Proti roseniu pomáha správny prietok a dobré okná, nie smer prívodu.
Ak hľadáte anemostat s regulátorom priamo v boxe, pozrite si prechodový box s anemostatom Flow 125.
Simulácia nie je umelá inteligencia
Výsledky v tomto článku nevytvorila umelá inteligencia. AI prúdenie vzduchu vypočítať nedokáže, vie nanajvýš napodobniť obrázok, ktorý vyzerá vierohodne. Použili sme simuláciu prúdenia, odborne CFD (výpočtová dynamika tekutín).
Izbu sme rozdelili na takmer 700 tisíc malých buniek. V každej z nich počítač rieši fyzikálne rovnice zachovania hmoty, hybnosti a energie: ako vzduch prúdi, ako sa mieša, ako ho brzdia steny a ako teplejší vzduch stúpa a chladnejší klesá. Robí to krok po kroku, každých 0,08 sekundy.
Sú to náročné výpočty. Jeden variant má viac ako 11 tisíc časových krokov a počítal sa paralelne na 16 jadrách procesora asi dve hodiny. Vďaka tomu vidíme rýchlosť, teplotu a vlhkosť v každom bode izby naraz, čo by sa dalo zmerať len s desiatkami čidiel.
Podmienky výpočtu
| Izba | 4,0 × 3,5 × 2,7 m, okno 1,2 × 1,5 m (dvojsklo U = 1,1 W/m²K), dvere so škárou pri podlahe |
|---|---|
| Kúrenie | podlahové, dodáva toľko tepla, koľko izba stráca; izba 22 °C |
| Prívod | rekuperácia 80 %, bez dohrevu: 16,2 °C pri −7 °C, 19,0 °C pri +7 °C; 30 a 60 m³/h |
| Polohy prívodu | stred stropu; strop pri okne, 60 cm od steny; podlahová mriežka 300 × 60 mm pod oknom |
| Okno a stena | skutočný prechod tepla von, teplota skla sa počíta, nezadáva |
| Vlhkosť | vonku 85 %, v izbe dvaja spiaci ľudia (100 g/h) |
| Výpočet | časový výpočet prúdenia so vztlakom a turbulenciou, ~690 tisíc buniek, krok 0,08 s, 5 min rozbeh + 10 min priemer |
Výpočet nezahŕňa ľudí ako prekážky, nábytok, slnko, nočný útlm ani okraj skla pri ráme. Ide o simuláciu, nie o meranie.
Zhrnutie
- Ofukovanie okna prívodom rekuperácie sklo neohreje. Vzduch z rekuperácie je chladnejší ako izba – bez dohrevu o niekoľko stupňov, s dohrevom bežne o 1 až 2 °C – a pomalý; teplota skla sa pri žiadnej polohe nezmenila.
- Letisko je iný prípad: tam fúka horúci vzduch veľkou rýchlosťou.
- Pri rekuperácii sa okná rosia málokedy, lebo vzduch v izbe je suchý (asi 28 % pri −7 °C).
- Prívod pri okne pri vyššom prietoku zhorší komfort alebo straty: zo stropu ujde oknom až o 8 % viac tepla, z podlahy pribudne prievan pri nohách.
- Prívod patrí do stropu, ďaleko od stien.
Časté otázky
Pomôže prívod rekuperácie pri okne proti roseniu okien?
Nie. Vzduch z rekuperácie je chladnejší ako izba a pri okne veľmi pomalý. V simulácii malo sklo pri všetkých troch polohách prívodu rovnakú teplotu.
Prečo sa mi rosia okná, keď mám rekuperáciu?
Pri bežnom vetraní je vzduch v izbe v zime suchý a dvojsklo sa nerosí. Ak sa rosí, hľadajte príčinu v nízkom prietoku, vypnutej jednotke, starých oknách alebo studenom okraji skla pri ráme.
Platí to aj pre rekuperáciu s dohrevom?
Áno. Dohrev sa bežne nastavuje na 1 až 2 °C pod izbovú teplotu, takže prívod je stále chladnejší ako izba a sklo neohreje.
Môže byť prívod v podlahe pod oknom ako radiátor?
Bez ohrevu nie. Chladnejší vzduch z mriežky vystúpi len kúsok a rozleje sa po podlahe. Pri nárazovom vetraní sa v simulácii zvýšil prievan pri nohách pri okne z 19 na 26 %.
Robí tieto simulácie umelá inteligencia?
Nie. Ide o fyzikálny výpočet prúdenia, ktorý rieši rovnice pre stovky tisíc buniek izby. AI také výpočty robiť nedokáže.



